Nika stále sľubuje, že sa bude ozývať častejšie...

13. listopadu 2017 v 21:26 | Nika |  Iné
A aj tak sa jej to nedarí!
Úprimne, v štvrtok som si povedala, že napíšem článok v sobotu...no stal sa nečakany zvrat, ktorému do teraz neverím že sa stal. Splnil sa môj sen, stretnúť osoby, ktoré to možno až tak neprežívali. No ja som bola veľmi šťasná a v duchu som skákala od radosti.




Objala som ich, objala som osoby s ktorými si rozumiem snáď najlepšie. Mám pocit, že ostatní sa mi zrazu pomaly vytrácajú a ony sú zase o krok bližšie. Starí odchádzajú a noví prichádzajú, aj keď si to trochu nechcem priznať. Nechcem aby niekto odišiel a ani aby niekto prišiel. Ľudí sa bojím, sú pre mňa hrôza tak ako ja pre nich...no aj tak sa nájdu osoby, ktoré mi vyčaria úsmev na tvári a spôsobia mi zmiešané pocity.

Najlepšie boli dnešné pohľady na mňa. Pozrelo sa na mňa asi tak 10 ročné dievča...a pozeralo sa peknú minútu. Neviem či som až tak tlstá, alebo je to tým že môj štýl nie je zrovna obyčajný. Proste sa pozerala! Ako všetci ostatní okolo. Asi naozaj straším aj deti...nie len seba.

Čakala som na ňu, nie sama. Čakala som s kamarátkou, ktorá teda nevyzerala najviac nadšene, ale vedela som že sa teší. Tešila sa na tréning, tešila sa na tanec a tak isto na ňu...chcela vedieť aká je v skutočnosti, tak isto ako ja. A to ju k tomu vôbec nepoznala. Prišla, naozaj prišla. V tom momente som sa cítila najviac odporne. Nie kvôli nej, ale kvôli sebe.

Bude sa so mnou rozprávať aj keď som aký hnus?

Rozprávala sa...nečakala som to. Aj keď niekedy panovalo to dlhé ticho, niekedy sme sa vedeli o niečom porozprávať. dosť sa zmenila, od jednej akcie. Ona bola chudšia a krajšia...a prirodzenejšia. Divila som sa, po pravde.
Museli sme ísť...tak veľmi som nechcela, no ponáhlala som sa na tréning s kamarátkou. Ona, ešte pred tým zavolala jej kamarátku...a tá pre mňa znamená veľa. Neviem prečo, vôbec neviem prečo som sa na ňu tak naviazala, keď som ju videla len raz a to sme prehodili len pár slov, nič viac.

Čakali sme na tréning na mieste, ako vždy. Veľký billboard...a potom sme sa presunuli do tanečnej miestnosti...ale to neskôr, vráťme sa ku jej kamarátke. Prišla...mala som veľký strach, doslova som sa schovávala za svojou kamarátkou aby ma nevidela. Aby nevidela, aká prehnane tlstá a nenažraná som. Aká som hnusná, ako na mne všetko vysí. Ukázala som sa jej...a objala ju. Rovno päť krát...chcelo sa mi plakať, tento raz sme si medzi sebou nepovedali ani jedno slovo...ani jedno. Musela som odísť, je mi to tak ľúto.

Jedálníčky, to vás zaujíma asi najviac zo všetkého. Všetko sa tu predsa len točí okolo jedla, any a kalórií. Po pravde, vôbec som nič nepočítala ale snažila som sa jesť normálne porcie a často...asi sa mi to vydarilo. Trochu som schudla.

Týmto sa s vami lúčim, pekne som sa vám zdôverila...a ja môžem ísť naspäť do svojej postielky rozmýšľať o tom peknom dni strávenom s nimi a na tréningu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miki Miki | Web | 19. listopadu 2017 v 10:33 | Reagovat

Je to pěkné, takové emotivní setkání. A neboj se, přátelé se s tebou budou bavit ať už budeš silná, nebo hubená, o tom to přece není. Držím palce, ať jde všechno podle tvých představ :) je super že jsi zhubla i bez počítání. Jsi šikovná.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama